Devón je názov geologickej periódy paleozoika v poradí štvrtej po perióde silúr. Po nej nasledoval karbón.

Pomenovanie pochádza z názvu juhoanglického grófstva Devonshire. Devón vymedzili anglickí geológovia Roderick Murchison a Adam Sedgwick v roku 1839.

Geografické a geologické pomery

Perióda devónu bola tektonicky aktívnaLaurázia a Gondwana sa v tej dobe priblížili blízko seba. Euramerika (alebo tiež Laurussia, či kontinent Old Red) vznikol kolíziou Laurentie a Baltiky. Euramerika sa dostala do oblasti obratníka kozorožca, kde sa v dôsledku prirodzeného prúdenia vetrov hromadí suchý vzduch, čo má za následok vznik púští. V devónskych púšťach Eurameriky prebiehala intenzívna erózia vysokýchkaledónskych pohorí. Odnosom a opätovným usadzovaním týchto zvetralín vznikala formácia pieskovcov Old Red. Ich červené sfarbenie bolo spôsobené oxidáciou železa z vyplaveného hematitu, dej zvlášť typický pre suché a teplé oblasti.

Pri rovníku sa začal formovať zrážkou Eurameriky a Gondwany nový superkontinet Pangea. Zrážku platní sprevádzalo hercýnske vrásnenie(niekedy označované ako varíske). Stláčaním severoamerickej a európskej tektonickej platne pokračujúcim kaledónskym vrásnením zo silúru, vznikla severná časť Appalačských hôr, pohoria na Britských ostrovochGrónsku a v Škandinávii. Na západnom pobreží Eurameriky prebehloAntlerské vrásnenie. Gondwana na juhu Pangey zostala relatívne nezmenená.

Obrovská Panthalassa pokrývala zvyšok planéty. Morská hladina bola pomerne vysoká a stále bolo zaliatej veľa pevninskej kôry, tieto plytké oblasti boli plné života. V teplých oblastiach sa tu rozvíjali rífové organizmy, najmä koraly. Menšími oceánmi boli PaleotethysPrototethys,Rheický oceán a Uralský oceán, ktorý sa kolíziou Sibíre a Baltiky uzavrel.

[upraviť]Život v devóne

Skamenelina devónskeho trilobita Ductina vietnamica, nájdená v provincii Hunan v Číne.

[upraviť]Flóra

V spodnom devóne (pravdepodobne však už aj v silúre) začína proces obsadzovania súše rastlinami. Prvé rastliny žili na pobreží, pričom pravdepodobne ležali na zemi. Vyvinula sa však u nich kutikula, ktorá chránila ich pokožku pred vysušením. Neskôr sa objavili prvé vzpriamené rastliny pripevnené o podklad drobnými výčnelkami zo stonky (rhizoidy), zatiaľ však boli bez listov. Typické sú rody RhyniaPsilophyton,TaeniocradaAsteroxylon a Zosterophylum.

Vo vrchnom devóne sa flóra rýchlo vyvíja, čo nazývame aj Devónska explózia. Hlavný pokrok bol vznik listov. Rastliny sa postupne oslobodzujú z vodného prostredia a sťahujú hlbšie do vnútrozemia. Vznikajú prvé plavúne (Lycopodiophyta), prasličky (Equisetophyta) a paprade (Polypodiophyta). Okrem nich sa objavil Archaeopteris, prvý predchodca nahosemenných rastlín (Progymnospermopsida) s drevnatou štruktúrou kmeňa. Objavila sa aj nová vývojová vetva zelených rias chary (Charophyta).

[upraviť]Fauna

Po veľkom vymieraní organizmov, ktoré prebehlo na rozhraní silúru a devónu, nijak výrazné zmeny medzi živočíchmi neprebiehali. Pokračovalo vymieranie graptolitov, vývoj ramenonožcov (Brachiopoda) a hlavonožcov (Cephalopoda). V plytkých teplých moriach sa dobre darilo koralom, posledný rozkvet zastihol aj trilobity. Rozvíjali sa aj prvokymrežovce (Radiolaria) aj dierkavce (Feraminifera). Objavili sa lalokoplutvé ryby (Crossopterigii), ktoré boli pravdepodobne predchodcami štvornožcov, ktoré neskôr prenikli na súš. Veľmi významné bolo tiež objavenie sa hmyzu.

Prehistoric park
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one