Terciér (alebo treťohorynovovek Zeme) je neformálne geologické obdobie, časť éry kenozoikum

Zaradenie v systéme a časové hranice

Pojem definoval v roku 1810 Alexandre Brongniart resp. v roku 1833 Charles Lyell. Názov pochádza z označenia „Montes tertiarii" zavedeného v roku 1759 Giovannim Arduinom pre málo spevnenésúvrstvie severotalianskych Álp. Členenie na stupne používané dodnes zaviedol Emile Haug v roku 1911[1].

Treťohory sa začali pred 65,5 (+/- 0,3) miliónmi rokov; táto hranica sa opiera hlavne o vyhynutie amonitov a veľkých plazov, horná hranica je (v závislosti od doby definície) 2,588 miliónov (koniecľadovej doby[2]). Podľa starších, neplatných členení bol koniec terciéru pred 1,806 miliónmi rokov (pozri aj vysvetlenia v článku kvartér o začiatku kvartéru). V systéme Medzinárodnej komisie pre stratigrafiu sa od roku 2005 končí pred 2,588 mil. rokov (V roku 2004 bol pojem terciér v systéme zrušený, ale v roku 2005 bol znova povolený, no len ako neformálne označenie obdobia 65,5 až 2,588 miliónov rokov).

[upraviť]Rozdelenie

Terciér sa člení podľa platnej stratigrafickej škály (ICS 2009)[2] takto:

Neformálna jednotka Perióda Stupeň Začiatok (v mil. rokov)
Terciér Neogén Pliocén 5,443
Miocén 23,03
Paleogén Oligocén 33,9 +/- 0,1
Eocén 55,8 +/- 0,2
Paleocén 65,5 +/- 0,3

Terciér (ICS 2005):

Na biostratigrafické členenie sa používa hlavne nanoplanktón a planktónne dierkavce (foraminifery) - numulity a iné.

[upraviť]Geológia

Začiatkom treťohôr dosiahli kontinenty takmer ich dnešnú pozíciu. More Tethys, ktoré kedysi oddeľovalo severné kontinenty od Indie a Afriky sa začalo uzatvárať. Do konca treťohôr prebehla i kolízia Juhoamerickej a Severoamerickej platneAntarktická platňa pokračovala v drifte smerom k dnešnému južnému pólu. Postupným uzatváraním - subdukciou Tethysu vzniklo Stredozemné moreČierne moreKaspické more ale aj Balaton, či Neziderské jazero. Spojenie platní umožnilo migráciu suchozemských druhov zvierat po kontinentálnych mostoch a prienik nových druhov do Európy a Ázie. Zrážka Indie a Eurázie znamenala vznik Himalájskej sústavy. Prebehli tiež mladšie fázy alpínskeho vrásnenia, zanikli morské panvy severne od Álp, výrazná bola sopečná činnosť.

Z hľadiska klimatológie pokračovalo teplé obdobie z mezozoika, ktoré vrcholilo v strednom eocéne, no neskôr sa ochladilo.

[upraviť]Život v terciéri

[upraviť]Fauna

Charakteristickým predstaviteľom jednoduchého života v treťohorných moriach boli numulitydierkavce, ktorých vápencové schránky dosahovali veľkosť až 15 mm. Tieto veľké dierkavce žili najmä v eocéne, konkrétne lutéte a podieľali sa na tvorbe takzvaných numulitových vápencov.[3] Moria boli bohaté aj na koraly a mäkkýše, najmä lastúrniky a ulitníky. Dominantou morí boli kostnaté rybyžraloky. Niektoré druhy ako napr. karcharodon (od starogréckeho slova karcharodus - ostrozubý) dosahovali obrovských rozmerov.

Na súši nastal veľký rozvoj vtákov a cicavcov, pre ktorých sa vyvinulo vyhynutím dinosaurov priaznivejšie prostredie. Ich výhodami bolo najmä to, že sa starali o potomstvo a mali menšie problémy sa vyrovnať so zmenami klímy. Práve treťohory boli prvým obdobím, v ktorom sa začala živá príroda priblížila dnešnému obrazu. V tej dobe totiž jedna z najstarších skupín primitívnych cicavcov umožnila rozvoj dnešným triedam hlodavcovkopytníkov a šeliem. Ich prví predstavitelia sa však od dnešných výrazne líšili.

[upraviť]Flóra

Vo flóre treťohôr prevláda zastúpenie krytosemenných rastlín, preto majú veľký význam na výskum palinologické rozbory.

Prehistoric park
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one