Paleogén (z gr. dávnozrodený) je starší útvar kenozoika, ktorý sa začal približne pred 65,5 ± 0,3 miliónmi rokov a skončil pred 23,03 ± 0,05 mil. rokov. Je prvým útvarom terciéru.

Názov zaviedol r. 1865 Moritz Hörnes.

Členenie

Klasickou oblasťou paleogénu je Anglo-parížska panva (najmä okolie Paríža), podľa ktorej sa určilo aj rozdelenie paleogénu na tri oddelenia (od najmladšieho po najstarší):

Paleocén sa začína definitívnym vymretím globotrunkán a nástupom globigerín a globorotálií. Vrchnou hranicou je v karpatskom delení stupeňeger, ktorého časť sa prelína so začiatkom neogénu (miocénu)[1].

[upraviť]Paleogeografia

Pre celý paleogén je typické značné kolísanie morskej hladiny. Zmena konfigurácie paniev a dotváranie severného Atlantiku. V eocéne došlo k oddeleniu Indickej platne od Afriky.

Spomedzi paniev, ktoré sa nachádzali na platformách, kde prevažovala sedimentácia klastických sedimentov, karbonátovevaporitov a miestami i uhlia bola najvýznamnejšia Anglo-parížska panva. Významným sedimentom Anglo-parížskej panvy je nespevnený, tzv. londýnsky íls množstvom dobre zachovaných skamenelín. Medzi ďalšie významné oblasti zaliate epikontinentálnym morom patrila Akvitánska panva.

V alpsko-karpatskej oblasti tethýdy pokračovala z kriedy intenzívna sedimentácia vo flyšových trógoch. Usadzovanie flyšových turbiditov trvalo do eocénu, kedy postupne prechádza do molasovejsedimentácie. V Západných Karpatoch došlo na prelome kriedy a paleogénu k vrásneniu v oblasti bradlového pásma, pri čom bol uzavretý Váhický oceán, ktorý podobne ako v Alpskej oblastiPiemontsko-ligurský oceán v paleocéne celkom zanikol. Významné hrúbky paleogénnych sedimentov sa zachovali i vo vnútrohorských depresiách, najmä v Centrálnokarpatskej paleogénnej panvea na juhu v paleogéne Budínskeho vývoja (na Slovensku v okolí Štúrova a Lučenca).

[upraviť]Život

[upraviť]Fauna

Zo živočíchov najväčší rozvoj dosiahli dierkavce (foraminifera). Ich veľké formy, najmä až 15 cm veľké numulity pomohli detailnejšie členiť paleogénne vrstvy. Dôležitý bol i nanoplanktón a mrežovce- radiolaria, solitérne koralymachovky a článkonožce (lastúrničkykôrovce i hmyz). Objavilo sa niekoľko nových druhov lastúrnikovulitníkov i ježoviek. Koniec kriedy prežilo asi pol milióna rokov i niekoľko málo druhov amonitov, ktoré však už iba vymierali.

Významný rozvoj na zemi i v morskom prostredí zaznamenali stavovce, hlavne vtáky a cicavce[2], objavili sa korytnačky i hady. Rozvojom prešli i žraloky.

[upraviť]Flóra

Rozšírené boli hlavne magnóliovité rastliny ako fikus. V chladnejších oblastiach vŕbyjelšebrezytopole. Význam húb v porovnaní s druhohorami veľmi klesol. Horninotvorný význam nadobudli litotamniové riasy.

Prehistoric park
Name
Email
Comment
Or visit this link or this one